Vysokú školu ekonomického zamerania som skončila v Bratislave minulého roku. Nechcela som ostať v Bratislave, áno je nás tam z východu už aj tak dosť, preto som si začala hľadať prácu u nás. Som zo Sniny, bolo mi jasné, že najideálnejšie by to bolo doma, nemusela by som platiť nájom, o jedlo by som mala postarané a keby som aj niečo prispievala domov, povedzme aj 100 eur, stále by som mala čistý zisk 300 eur (pri hrubej mzde 500 eur). Problém je však v tom, že u nás doma sa nie je kam pohnúť (a v iných mestách je to asi podobne). Preto som sa zamerala na mestá Prešov a Košice. Vychádzala som z toho, že sú to dve najväčšie mestá na Slovensku po Bratislave.
Dnes vidím, že to bola strata času. Ak sa rozhodnete pracovať mimo rodného mesta (a na východe), nezabudnite, že potrebujete niekde bývať a niečo jesť, dostať sa do práce a občas si kúpiť aj šampón na vlasy či toaletný papier. Ak chcete mať vlastnú izbu zaplatíte si za ňu v Prešove od 120 - 150 eur/mesačne, mesačný lístok stojí 16 eur (v prípade, že máte vybavenú kartu mesta Prešov), obedné menu sa pohybuje od 3 - 4 eur.
Ak si to zrátam, tak mesačne miniem cca 250 eur a ešte som neraňajkovala, nezaplatila účet za mobil, internet, iné poplatky, (sporenie??) a ani si nikde nevyšla s priateľmi.
Aj preto som požiadala o ukončenie pracovného pomeru. Byť doma a bez peňazí, alebo pracovať a byť bez peňazí?
Je to smutné, dnes už viem, že doma nezostanem, aj keby som chcela, nedá sa to. Vôbec, ale vôbec sa nečudujem mladým ľuďom, že odchádzajú do zahraničia za lepším zárobkom. Boli by hlúpi, keby ostali...