Nie som fackovací pajác. Ale občas, facka by sa mi zišla.

Autor: Lucia Feňková | 9.1.2011 o 11:55 | (upravené 9.1.2011 o 13:52) Karma článku: 6,66 | Prečítané:  1213x

Keď otec hlavného hrdinu vo filme "Kráľovstvo nebeské" umiera, pasuje svojho syna za rytiera. Potom čo položí meč na jeho pravé a ľavé plece, následne na hlavu a vyriekne nad ním formulku o tom, akým má byť rytierom (spravodlivým, statočným, čestným...), z posledných síl sa zdvihne zo stoličky a vylepí svojmu synovi facku. So slovami "to aby si nezabudol na túto chvíľu".

Môj otec mi v živote vylepil iba raz. Ale, dodnes si to pamätám. Asi na tej facke predsa len čosi bude.

Tak keď budem nabudúce s niekým z vás sedieť niekde v kaviarni a budeme sa smiať až nás budú bruchá bolieť, tak mi spokojne vylepte.
Alebo keď budeme spoločne plakať nad životom, či keď sa ticho rozleje do našich duší, aj vtedy mi vylepte poriadne za ucho.
Alebo keď si s niekým z vás pozriem hlboko do očí a danú chvíľu spojí priateľstvo a láska, nech Vám ruka spokojne vyletí.
A viete čo? Vylepte mi hocikedy sa Vám bude zdať, že by som si mala danú chvíľu zapamätať.

A keď sa potom do môjho života vkradne smútok, sebaľútosť, či obyčajná rarita, možno práve na tú facku od Vás si spomeniem. Pripomenie mi, že život má aj pekné chvíle.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.


Už ste čítali?