Žena v autobuse

Autor: Lucia Feňková | 8.6.2011 o 18:30 | (upravené 8.6.2011 o 18:38) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  1977x

Nerada sedím v MHD. Nie kvôli tomu, žeby boli sedadlá špinavé, i keď niekedy pravda sú. Ale preto, že keď potom nastúpi starší človek, cítim sa trápne, lebo sedím. Hej, mohla by som sa postaviť a klamala by som, keby že poviem, že som to nikdy neurobila. Ale poviem pravdu, niekedy ostanem aj sedieť. Aj by som vstala, aj je mi trápne, aj neviem... Včera som si sadla. A nemusela som.

Keď som včera po práci nastúpila do autobusu a uvoľnilo sa miesto, mrkla som najprv na nasledujúcu zastávku, či tam náhodou nečaká nejaký starček alebo starenka a potom som sa spokojne usadila na voľné miesto.

A potom som si ju všimla. Ženu. Mala zvráskavenú tvár, v ruke nákupnú tašku. Mohla mať tak 70 rokov, bola chudobne oblečená, čosi ako bolerko zo „zásterovej“ látky, úplne sivé vlasy, bosé nohy a obuté čierno biele „tramky“. Obzerala sa, či neuvidí voľné miesto. Tiež som sa obzrela. My, všetko „dámy“ v najlepšom veku, vysoké štekle, lak na nohách zladený s lakom na rukách, namaľovanými perami sme ani brvou nepohli. Každá z nás sa tvárila, že túto pani nevidí. Ja som ju videla. Hej. Len som si asi myslela, že takto oblečená žena, ešte aj s nejakou taškou je určite bezdomovkyňa. Že určite smrdí a ani nemá cestovný lístok.

A potom sa uvoľnilo miesto oproti mne, na ktoré si usadila.

A mňa pichlo pri srdci. Nebola bezdomovkyňa. Nesmrdela, ani nebola špinavá. Z tašky je voňal čerstvý chlieb a vykúkala fľaša nejakého džúsu. Všimla som si, že je na jedno oko slepá. Sedela oproti, na tvári mala strašne veľa vrások a v tom jednom oku smutný pohľad. Ktovie? Možno dnes v obchode kúpila chleba pre svoje vnúčatá. A tie šaty má ešte z minulého roka. Čo na tom záleží? Nejde predsa o výzor, ide o srdce. Ešte raz som sa obzrela. To sa tu nenašiel nik, kto by uvoľnil tejto žene miesto?

 

Sme my zvláštni ľudia.


Ešte sme sa chvíľu viezli a potom väčšina z nás vystúpila. A každý si šiel po svojom, bez toho, aby si túto ženu čo i len všimol...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?