Viac, než viem snívať

Autor: Lucia Feňková | 28.4.2011 o 21:34 | (upravené 28.4.2011 o 21:43) Karma článku: 6,35 | Prečítané:  1290x

Dnes sa ma M. opýtala, kedy zvyknem hodnotiť svoj život. Nikdy, hovorím. Nehodnotím. Potom mi ale zišlo, že áno, hodnotím, keď má môj otec sviatok. Aj teraz si mal, bolo Juraja.  A keď som prišla v tú Veľkonočnú nedeľu na cintorín aj s milovaným M., svietilo slnko a ja som si spomenula, že tomu bolo tak aj v deň, keď sme Ťa pochovávali. Že vraj sa máš dobre, na tom druhom svete, keď svieti slnko v deň Tvojho pohrebu, povedala vtedy mama. Neviem, pochybujem, že to od toho záleží, ale bolo to pekné. Vravela som Marekovi, že by si to bol dnes poriadne oslávil, keď máš meniny. Smutne sme sa usmiali. Na očiach som mala slnečné okuliare a snažiac sa potlačiť ten pocit v hrudníku, keď sa mi chce plakať, nastavila som Tvár vetru, aby mi vysušil slzy. Myslím, že si to M. všimol, ale nepovedal nič. Nebolo treba. Rozumel mi viac, ako som si vedela predstaviť.

Chýbaš mi, chce sa mi napísať. Chcela by som, aby si sedel na gauči v obývačke a opýtal sa „čo nové Lucia?“. 
Najprv by som Ti povedala, že som si vždy myslela, že si dosť zveličoval, keď si vravel, že som bola ako rukavica, keď som sa narodila. Ale keď som videla malú (jednodňovú) Sandru, prekvapilo ma aká bola malá. Hej, ako rukavica. 
A potom by som Ti povedala, že mi býva smutno. Lebo niektorí moji priatelia vystúpili z vlaku. Že som si myslela, že pocestujú so mnou až na konečnú, že by som to tak chcela. No oni bez vysvetlenia vystúpili a ja som na každej zastávke dúfala, že znova nastúpia. A nič.  
Ale tiež, že nastúpili noví a vyzerá to tak, že pocestujú so mnou až na konečnú. A sú fakt skvelí. 
A že som sa asi poslednú dobu trochu stratila. V tomto svete. V tomto dome. 
Že som si možno viac zúfala, ako dúfala. 
A že som stále naivná, to sa nezmenilo. To mi zostalo  :)

Nabudúce keď prídem, dúfam, že zas bude svietiť slnko a obloha bude modrá. Aby ma to utvrdilo, že sa máš dobre. I keď hovorím, nezáleží to od slnka. A opäť Ti porozprávam o nových ľuďoch, čo pristúpili do vlaku, o tom, že sa chodím opaľovať k Toryse keď mám ísť na obed, pozorujem bežcov, ktorí majú o 5 rokov menej ako ja a smejem sa, keď ma oslovujú mysliac si, že som študentka. Poviem Ti, že by som si chcela kúpiť balíček slimiek, lebo elegantne vyzerajú a že pritom rozmýšľam, ako našetriť na tú Menorcu, aby som konečne videla milovanú Z. Porozprávam Ti viac o G. ktorá mi dnes napísala, že má má rada a že ma to tak veľmi potešilo. A že stále chodievame s M. do kaviarní, ktoré majú štýl, sú preplnené knihami, ktoré som už čítala, pozorujeme mladých mužov a snívame, že raz tú kaviareň budeme vlastniť. Alebo aspoň jej podobnú. A že v noci, keď sa prebudím a dlho nemôžem zaspať, myslím na Teba. A že som opäť začala hrať. Ráno si brnkám na gitare:

„Urob, nemožné veci pre nás, nemožné veci pre nás, možné pre Teba...

...ukáž, čo dokážeš Ty, viac než viem snívať...“

Včera sa mi o Tebe snívalo.. hovorí sa, že keď sa Ti sníva o niekom, kto tu už nie je, bude pršať.. fúka silný vietor, tuším príde búrka.. bude pršať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?