Jedna skvelá lyžovačka

Autor: Lucia Feňková | 6.2.2011 o 12:15 | (upravené 6.2.2011 o 20:38) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  1300x

Napokon to predsa vyšlo. Po hodinovom spánku, piatkovom pracovnom mecheche, nasadla som ráno o 6 hodine do Betkinej mazdy a hor sa na hory. A aby nám nebolo smutno, v Orlove sme vyzdvihli Mišelinu a v Ľubovni Ali s Majkou. Naložení až po strechu, z pravej strany lyže (musela som nastupovať cez sedadlo vodiča, keďže moje dvere sa nedali otvoriť), vzadu chleby, lyžiarky, notebooky, bundy, vody, tašky nabalené jak na 5 týždňov, nie na 5 dní (to viete, keď idú ženy na dovolenku...:) a ešte nám aj čosi hučí v aute, každú chvíľu stojíme a obzeráme ho zo všetkých strán. V Poprade blúdime, Braňo na telefóne, namiesto Telgártu Popradské letisko, otáčame sa na diaľnici a potom konečne tabuľka Vernár a náš milovaný ŤEĽGÁRT – ako by Telgártčania povedali mäkko.

Nikdy som nemala rada zimu. Ale teraz, určite začnem. Kvôli Telgártu a všetkému čo som tam zažila. 
Milujem lyžovanie, ten pocit, keď sa spúšťam zo svahu, slnko sa odráža od snehu a ja mám pocit, že všetko sa dá zrazu vyriešiť.  

Vedela som, že to bude dobrá lyžovačka, ale že bude tak skvelá som si ozaj nemyslela. Málokedy odchádzam so slzami v očiach (a to by som sa opísala, ako dosť citlivá), ale toto ma ozaj zabilo. 
Bol to skvelý čas. Už v sobotu, keď som sa prvýkrát postavila na lyže. A to som si vravela, no na čo som sa to ja dala? V 24. rokoch učiť sa lyžovať? Nohy ako v betóne, svalovica jak sviňa na lýtkach aj zadku, modriny po milu Jarmilu a perfektný, nesmierne trpezlivý skischule Braňo, ktorý aj po tom, čo som len len že udržala rovnováhu na lyžiach kričal „perfektne Lulu, ide Ti to skvele“.

skischule.jpg

A skvele mi to teda šlo. To Vám poviem. Lietala som ani šíp, nič to, že som nevedela zabrzdiť. Veď sa hodím, keď sme sa už aj padať naučili. 
A po spaľovaní prestávka, vyhrievame na slniečku ani hady. Aj pamiatka ostala. Teraz sa ma každý pýta? „Nejaká ste opálená, Lucka?“ :)

vyhrievame.jpg

Aj jedlo? Tetuška Handulka je pani kuchárka. To sa vie. Prax je prax. Polievočky všetkých druhov, mäsko, ryža, zemiačky. A keď som už mala očká ako pomlčky, čakalo ma letisko a na ňom Mišelina, pruhy na bruchu a Otina veta „a nie si Ty zebra Miška?“.

miselina.jpg

mytri.jpg

zasmy.jpg

Po 3 dňoch sme sa aj Tresky dočkali. Došla za Treskom a samozrejme rovno na Tresník vybehli. Ešte, že s nimi netreslo, i keď Danielka sa aj v sanitke povozila. Nanešťastie, iba pamiatka – modrina na zadku. Nechýbali ani farár z Marsu, Holywood a Južná Amerika, Macovci aj s budúcimi macíkmi, Mařek z Prahy s Helčou a potom zvyšok posádky z východu i zo západu a samozrejme milovaný taťka, ktorého neustále budil mobil :)

tatko.jpg

Čas to bol veru pekný a ešte budem dlho spomínať. A keď nabudúce vybehnem niekde na svah, určite si spomeniem aj na môj milovaný Telgárt. A na ľudí, ktorí tam boli so mnou. A na to, že ich čoskoro znova uvidím. Určite. Možno aj niekde na svahu...

blaznime.jpg

P1350997.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?